reklama

Camino de Santiago - deň 5.

Sobota. Carrión - San Nicolas del Real Camino. 32 kilometerov. Konečne nadišlo ráno. Čakali sme na neho asi od jednej v noci, kedy začal fúkať vietor. Ako som už spomínal, v tejto časti mesety je vietor súčasťou života. V prakticky rovinatej krajine bez nejakého zásadného lesného porastu vietor dosahoval úctyhodnú kapacitu. A aj keď kemping obkolesovali stromy, hukotom listov len umocňovali v tme vyčíňajúcu víchricu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Obrázok blogu
(zdroj: Rastislav Soviš)

Prebudil som sa na to, že stan mam nalepený na hlave. Nepretržite. Bez prestávok. Upokojovalo ma len vedomie, že stan je vlastne jeden kus a ťažko by ho odfúklo s dvoma osobami na palube. V horšom prípade by do stanu mohol naraziť odtrhutý konár, čo moje upokojenie zasa anulovalo. O tejto možnosti som Katke ale radšej nehovoril, lebo určite by som tým nič nezískal. Vnútri albergu by sme si tento prírodný úkaz asi ani nevšimli. Takto sme si to užili ako z prvej rady. Tesne nad ránom sa to skončilo. Našťastie sa to zaobišlo bez dažďa. Absolútne nevyspatí sme ráno zbalili stan a vyrazili pre nás neobvykle skoro na cestu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podľa bedekra bol pred nami pár kilometrov za Carriónom 17 kilometrov dlhý kamenistý úsek bez jedinej dediny, kde by sa dalo nakúpiť. Bez jediného vodného zdroja a ako sa neskôr ukázalo tradične aj bez tieňa. Pribudol jedine vietor, ktorého na Quintanille bolo dosť. Quintanilla je časť stredovekej rímskej obchodnej cesty. Pôvodne sme kvôli jej kamenistému povrchu uvažovali, že ju obídeme. Ale chceli si to skúsiť s tým, že ak by to bolo ozaj neschodné vrátime sa a obídeme to po asfaltke pre autá.

Z mapiek v bedekeri sme zisili, že camino sa vlastne ťahá popri hlavnej ceste spájajúcej Burgos s Leónom. Respektíve, že novodobí stavitelia asfaltovej cesty len kopírovali stáročiami prešlapanú trasu camina, ktoré tadiaľto vedie už od stredoveku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niektoré fotky sú klikateľné pre detailné zväčšenie

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Po ceste sme stretli Marca, ktorý nám pomáhal tlačiť ma do kopca pri Castrojeritzi. Nejaký čas išiel s nami. Hovoril dobre do francúzsky a trochu lepšie po anglicky ako ja. Takže sa rozprával skôr s Katkou, ktorá nám robila tlmočníka. Pred tým ako sa vydal na camino skončil prácu v domove dôchodcov, kde pracoval ako sanitár.

Zistil som, že celkom vďačná konverzačná téma, je o dôvodoch, pre ktoré sa ľudia rozhodnú prejsť stovky kilometrov pešo. Marcov dôvod prejsť dva a pol tisíc kilometrov dlhú cestu z Bruselu do Santiaga de Compostella bol ten, že chcel na pláži vo Finisterre osláviť svoju päťdesiatku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Od neho sme prvý krát počuli o konci sveta. Náš sprievodca o tom nič nepísal. Oficiálne sa camino malo skončiť v Santiagu de Compostella. Finisterra, doslovne -koniec sveta- ležala ešte na tri dni pešo od Santiaga. Ďalších sto kilometrov. V stredoveku a aj dávno predtým, keď ešte nebol objavený americký kontinent, bolo vraj toto najzápadnejšie položené miesto kontinentálnej Európy, kedy ľudia ešte neverili, že zem je guľatá, považované za koniec sveta.

Marco o tomto mieste hovoril,že by tam mala byť malá pláž, na ktorej horí vatra, v ktorej prichádzajúci pália svoje oblečenie, v ktorom išli po camine. Symbolicky sa tak očisťujú. Marco tam plánoval pár dní pobudnúť. Mal to vyrátané tak, aby tam stihol prísť práve v deň svojich narodenín. Vraj len zlomok z tých všetkých ľudí príde až tam. Ťažko povedať prečo. Aj keď, za posledné dni som zistil, že nič nie je isté. Ani to kam dnes prídeme a či tam pre nás budú voľné miesta. Či sa mi o kilometer ďalej nerozsype bicykel, alebo sa nerozsypem ja. Kedykoľvek ma camino môže poslať domov. Preto si nič vopred neplánujeme. Myslím, že na koniec sveta sa prísť musí podariť a možno aj byť dopriate.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Hurá. Do Calzadilla de la Cueza sme dorazili tesne pred obedom. Hňeď na začiatku dediny bol alberg. Vonku stál automat na plechovky. Najnenápadnejšie ako sa len dalo, som ho odpojil od elektriky, lebo náš fotoaparát mlel z posledného. Kým sa nabíjal, vybavili sme v parku za albergom obed. Bagetová éra pokračuje nie preto, že by nám stále chutili, ale v Španielsku nepredávali chleba na aký sme zvyknutý z domu. Ani nič, čo by sa mu podobalo. Tu sa frčí na bagetách.

V parku sme stretli dvoch bratov Francios a Jacques. Boli už dôchodcovia. Jeden žil v Austrálii a druhý v Európe. Pätnásť rokov sa kvôli vzdialenosti nevídali. To bol ich dôvod, prečo ísť na camino. Stráviť spolu celý mesiac. Prejsť spolu stovky kilometrov.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Väčšina ľudí ostala v novom peknom a na pohľad bezbariérovom albergu v Terradillos de los Templarios. Mne sa to však zasa zdalo prlíš skoro skončiť už tu, preto som Katku nahovoril, aby sme išli až do San Nicolas del Real Camino, čo bolo ešte asi 8 kilometrov. Teda asi hodina a pol cesty. Bola to pre mňa opakovaná skúška. Ešte v Hontanase som Katke sľúbil, že už nebudeme chodiť tak ďaleko. Posledné kilometre pred Real Camino som preto musel niesť aj jej batožinu. Našťastie všetky ťažšie veci už boli v rámci rannej optimalizácie v mojej batožine, takže jej ruksak bol iba do polovice zaplnený. Aj z toho najväčšiu časť zaberajú spacáky a karimatky. Takže to celkom išlo. Zasa som Katke sľúbil, že už nebudeme chodiť tak veľa na jeden deň.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

V San Nicolas del Real Camino bol len jeden alberg. Postele boli ale len na prvom poschodí. Ísť ďalej, do osem kilometrov vzdialeného Sahagúnu a hľadať tam niečo na spanie bolo vylúčené. Katka sa odmietla pohnúť ďalej. Už od obeda mala krízu. Zvyklo sa hovoriť, že ju skôr, či neskôr stretol každý pútnik. Väčšinou však prichádzala už na tretí deň. Pomáhala pri hľadaní odpovedí na rôzne otázky. Bolo to stretnutie sa s vlastnými hranicami, so sebou samým.

Pred nami bola druhá noc po sebe strávená v stane. Únava však prekonala spomienku na včerajší nočný program, a tak som ho rozložil hneď za dedinou. Prakticky na okraji miestneho dedinského futbalového ihriska pri potoku. Katka okažite zaspala. Vrátil som sa do dediny, aby som v albergu nechal na noc nabíjačku na foťák. Mobil máme už tretí deň vybitý.

Okrem reštaurácie v albergu, kde boli schody, som našiel ešte jednu. Na hornom konci. Bol som v nej úplne sám. Mimo trasy pre pútnikov som zažil trochu iné Menu del peregrino. Stálo len 6 euro! Skladalo sa z cestovín so syrovou omáčkou miesto polievky. Ako hlavné jedlo bolo na výber: kura, bravčové, hovädzie alebo ryba. Žiadne soté, zemiakové kapsy, alebo černohorský rezeň, či iné nestráviteľnosti. Vybral som si bravčové. 4 kôsky na prírodno opražené s veľkou opraženou kápiou na vrchu. K tomu hranolky a zeleninová misa ako príloha. K jedlu bolo pol litra červeného vína a džbán vody. Po večeri som dostal ešte na výber zmrzlinu, alebo ovocie a na záver kávu, alebo malinovku. Po predchádzajúcich dňoch to bol skvelý zážitok z jedla.

Pôvodne som sa zamýšľal okúpať v potoku, ale nebol dobrý prístu z brehu, tak som sa iba osprchoval hadicou z fontány, ktorá bola kúsok od ihriska. V tom teple mi nevadila ani studená.

Večer sa na ihrisku schádzala celá dedina. Starí sedeli na lavičkách na jednej strane ihriska a mladí na lavičkách na druhej strane ihriska. Náš stan bol niekde v strede. Napadlo ma, že kultúra a tradície sú asi silnejšie ako plytký program v televízii. Katke bolo včera v noci v stane zima. So španielsko-slovenským slovníkom som sa vybral cez ihrisko k starším. "¿podría prestarme una manta? manta, manta, por favor." Nebol som však úspešný, lebo deku mi nikto so starších požičať nechcel. Asi sa báli, aby som im ju nevzal zo sebou až do Santiaga a zabudol vrátiť. Vedeli, že ma videli prvý a zároveň aj posledný krát. Tak ako dvestotisíc pútnikov, ktorý prídu ročne na camino a prejdú touto dedinou.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Ubytovanie v San Nicolas del Real Camino bariérové.

kľúčové slová: camino de santiago de compostella, for wheelchair, für Rollstühle, Rollstuhlfahrer, chemin d'accès pour fauteuils roulants, camino para sillas de ruedas, camino pro vozíčkáře, camino voor rolstoelen, camino za invalidska kolica, 車椅子用カミノ, 卡米诺为轮椅, camino pro wheelchairs, Camino kerekesszékkel, camino do wózków inwalidzkich, camino para cadeiras de rodas, Camino для инвалидных колясок, camino za invalidske vozičke, camino för rullstolar, camino per sedie a rotelle, Camino לכיסאות גלגלים

Rastislav Soviš

Rastislav Soviš

Bloger 
  • Počet článkov:  88
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu