Camino de Santiago - deň 6.

Autor: Rastislav Soviš | 7.10.2012 o 18:00 | Karma článku: 9,99 | Prečítané:  812x

Nedeľa. Zo San Nicolas del Real Camino do El burgo Ranero. 25 kilometrov. Nocovanie na karimatke, pod ktorou je len vyprahnutá suchá tvrdá zem, druhú noc po sebe sa prejavilo na našej nálade. Okrem toho som sa v noci často budil na ruchy v okolí stanu. S Katkou sme sa bez vypovedania oných slov dohodli, že za každú cenu v ten deň chceme spať v albergu. Keby sme ich totiž vyriekli nahlas, celkom určite by im do toho niečo prišlo. Tým slovám.

 Rastislav Soviš

Dávali sme pozor na to, čo hovoríme. Nadobudol som totiž silný pocit, že spätné pôsobenie tu na camine prebiehalo v príliš skrátenom intervale. Hlavné bolo nič si dopredu neplánovať, s nikým sa dopredu nedohadovať, spoliehať sa len na seba.

Ľudí bolo síce na camine dosť, ale väčšinou nám všetci ráno ukázali päty a my sme po väčšinu dňa išli sami. Jednak preto, že sa stihli skôr vychystať z albergu ako my, ale boli aj takí, ktorí vstávali už o piatej ráno a vyrážali na cestu. Tento hendikep sme zvykli dorovnať počas siesty, kedy väčšina ľudí spala kade tade poschovávaní po tieňoch pri ceste. Keď bolo ozaj treba, tak ako pri Castrojeritzi (ten kopec by som sám nedal, ani s Katkou) tak tam boli v dostatočnom počte. Ale keď som iba chcel, aby tam boli, nebol tam nikto.

Ráno sme sa ešte zastavili v albergu pre nabíjačku na telefón. Bola však zamknutá v reštauračnej časti, ktorú otvárali až o štvrtej popoludní. Pred albergom sme stretli Marca, ktorý sem práve dorazil z toho pekného bezbariérového albergu 8 kilometrov pred San Nicolas. Vytiahol svoj bedeker, nalistoval alberg v San Nicolas a zavolal na číslo, ktoré tam bolo uvedené. Zobudil majteľa albergu a dohodol nám, že príde otvoriť reštauráciu, aby sme si mohli vziať nabjačku. Zatiaľ sme spolu s Marcom a ďalšími príchodzími, ktorí sú nám už tiež dobre známi vybavili na priedomí albergu raňajky.

Niektoré fotky sú klikateľné pre detailné zväčšenie

Marcov sprievodca cesty bola úplne iná kniha náš bedeker. Oproti tomu náš bedeker bol vlastne len také ledabolo vyprávanie dvoch tetiek o tom, ako camino prežívali ony. Priepastný rozdiel. V našom sprievodcovi autorka viac opisovala krásy prírody a výnimočné miesta na ceste, miesto toho aby sa zamerala na detaily cesty. Mapky trasy vyzerali ako nakreslené v PMD-čku, jedným slovom otrasný sprievodca! V tom čase to bol však jediný sprievodca, ktorý sa dal na slovensku zohnať. Marcov sprievodca caminom to bola úplne iná káva. Nechýbali detailné popisy camina doslova meter po metri. Mapy! Mapy vyzerali ako mapy. Škoda reči. Marco mal však so sebou ešte niečo navyše, čo nám dovtedy nechýbalo a odvtedy si bez toho neviem predstaviť ísť ďalej.

A4 formát prevýšenia trasy camino. Kópie boli k dispozícii zadarmo na začiatku Francúzskej cesty Camino de Santiago v Sain Jean Pied de Port. Len na okraj, Pod pojem Camino de Santiago je zahrnutých niekoľko pútnických trás vedúcich celou Európou, ktoré všetky končia v Santiago de Compostella, alebo na seba nadväzujú, o ktorých sa viac dočítate tu, alebo tiež tu. Mapka prevýšenia bola pre nás od tejto chvíle informačným zdrojom číslo 1. Bola síce primitívne jednoduchá, ale vedeli sme z nej aké vysoké sú kopce pred nami. Ako si rozvrhnúť deň. Či skončiť pred stúpaním, alebo prejsť až na druhú stranu a ráno začať klesaním. A že či dedina, o ktorej náš sprievodca píše, že mala byť o sedem kilometrov, bola pred kopcom, na kopci, alebo za kopcom. Hlavne keď sme už nevládali ku koncu dňa, bola takáto informácia rozhodujúca.

Asi po hodine čakania, kedy nás už všetci opustili, prišiel hospitaléros, aby otvoril reštauráciu a vrátil mi nabíjačku na fotoaparát. Podľa mapky prevýšenia trasy nás nejaký vážnejší kopec čaká až niekedy o týždeň, a teda tak ďaleko, že sa tým nemalo význam ani zaoberať. Dnes nás čakala rovina. Keďže sme nocovali v neautorizovanom kempe priamo na futbalovom ihrisku, ranná hygiena sa ešte nekonala. Do Sahagúnu to bolo len nejakých 7 kilometrov, čo bola slabšia hodina a pol cesty.

Camino de Santiago predstavoval pre miestny trh dôležitý zdroj príjmov, preto si pútnikov na jednej strane vážili a na druhej sa na nich snažili aj patrične zarobiť. Tento fenomén však nebol len záležitosťou súčasnosti. Tento biznis tu na camine funguje už od stredoveku, kedy bolo možné za peniaze si obstarať ochranu pred zbojníkmi, ktorí úradovali hlavne v lesoch a na dlhších úsekoch mimo obydlia. Tejto ochrane sa tiež venovali rôzne rytierske rády, okrem iných aj templári. Pri ceste fungovalo mnoho nemocníc, nakoľko v minulosti putovali aj lazary, ktorí hľadali uzdravenie. Tieto zvyky sa časom preniesli aj do tradícií. Aj preto bolo možné použiť toaletu v miestnej krčme, rovnako ako vo štvrohviezdičkovom hoteli. Dnes som si zuby umýval na železničnej stanici v Sahagúne. Stretli sme tam dve španielky, ktoré čakali na vlak. Pre zdravotné dôvody sa museli vrátiť domov skôr, ako mali v pláne.

S caminom sa tu rátalo úplne všade. Dokonca aj pri výstavbe nových ciest už mysleli na to, kadiaľ budú prechádzať pútnici. Z fondov európskej únie bol pre pútnikov vysadený 70 kilometrov dlhý tieň z platanov. Popri camine boli vybudované miesta pre odpočinok pútnikov. Rád by som dodal, že s pitnou vodou, keby pri kohútiku nebolo napísané Aqua potable, prečiarknuté na Aqua no potable, a zasa prečiarknuté na Aqua potable. Dobré tak na umytie rúk. Jediné čomu sa dalo veriť boli prehriate minerálky.

Keď sme do El Burgo Ranero dorazili po hodinovej prestávke v Bercianos del Real Camino, ktorú si vypýtal Katkin prvý otlak, bol už obecný alberg obsadený. Čo nás dosť mrzelo, lebo bol zadarmo. Na konci dediny bol už len privátny alberg za 8 euro na hlavu, ktorý už tiež nemal veľa voľných postelí. Miestny, zjavne alkoholom očarený hospitaléro ukazoval prstom na dve posledné voľné poschodové postele, ktoré mali voľné už len poschodie. Našťastie ľudia zareagovali správne a uvoľnili mi prízemnú postel.

Tešili sme sa z toho, že sa konečne vyspíme na normálnych posteliach a osprchujeme pod tečúcou vodou. Dokonca tiekla aj teplá. Ani čakanie na uvoľnenie niektorého zo štyroch sprchovacích boxov nebolo neznesiteľné. Ako každý večer, opraté veci boli zachvíľu suché.

Na úspešnom ubytovaní sme sa vrátili do dediny. Na hlavnej ceste oproti obecnému albergu bola reštaurácia, ktorá podávala menu pre pútnikov. Vonku, takmer až do pol cesty zasahovalo niekoľko veľkých stolov. Nebola tu žiadna premávka. El Burgo Ranero leží mimo hlavnú cestu, stredom vedie len dedinská "magistrála". Všetky stoly ale už boli obsadené. Poznal som väčšinu ľudí, bol medzi nimi aj Marco. Hodovali. Aj nás pozývali, aby sme si prisadli, ale nebolo miesto. A ďalšie voľné stoly mali už len vnútri. Rozhodli sme sa preto vybaviť večeru nákupom v obchodokrčme. V našom albergu bola veľká záhrada so stolmi, kde sme sa rozložili. Po chvíli sa k nám pridala Eržibet a pár ďalších ľudí, ktorých sme už poznali. Po pár vypitých plachovkových pivách, kedy z dediny prišiel aj Marco a pár iných, aj nových  ľudí sa z toho vykľul príjemný multikultúrny a multijazykový žúr až do zotmenia.

Ubytovanie v El Burgo Ranero bezbariérové.

kľúčové slová: camino de santiago de compostella, for wheelchair, für Rollstühle, Rollstuhlfahrer, chemin d'accès pour fauteuils roulants, camino para sillas de ruedas, camino pro vozíčkáře, camino voor rolstoelen, camino za invalidska kolica, 車椅子用カミノ, 卡米诺为轮椅, camino pro wheelchairs, Camino kerekesszékkel, camino do wózków inwalidzkich, camino para cadeiras de rodas, Camino для инвалидных колясок, camino za invalidske vozičke, camino för rullstolar, camino per sedie a rotelle, Camino לכיסאות גלגלים



Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?