Camino de Santiago - deň 2.

Autor: Rastislav Soviš | 2.10.2012 o 10:33 | Karma článku: 10,65 | Prečítané:  1196x

Streda. Burgos - Hontanas. 30 kilometrov. O piatej ma zobudilo šušťanie mikroténových sáčkov. Ľudia s čelovkami na hlavách pobehovali sem a tam. Treba zbaliť úplne všetko. Prehliadol som si náš rozložený ansábel. Fúú. To bude stres. Radšej počkáme kým všetci odídu. Z albergue odchádzame po ôsmej, posledný.

 Rastislav Soviš

Oni majú za sebou stovky kilometrov. Kto sme my, že s nimi chceme merať túto cestu? Oni videli všetky nástrahy cesty. Oni vedia, čo my nevieme. Ani o tom netušíme. Vyčítal som to z ich včerajších pohľadov. Sme naivní, keď si myslíme, že by sme to mohli zvládnuť? Asi len nedovídame a nedomýšľame. Budeme riešiť keď príde.

Máme všetko čo budeme potrebovať na cestu? Ako som predvídal, ranné balenie zrodilo stres v ktorom sme išli až na hranicu Burgosu. Camino označujú žlté šípky, symboly mušlí prípadne kilometrovníky, ktoré sú vždy tam, kde by bola možná zmena smeru. Sú na chodníku, na stĺpe, na plote, sú úplne všade. Stačí ich len sledovať. Všetky albergue sú na camine - ceste, netreba z neho schádzať.

Buen Camino!

Za Burgosom nás privítal iný svet. Vlastne prvý krát od odchodu z domu sme v kontakte s krajinou a nie je to pumpa, hotel, diaľnica ani mesto. Nekonečné polia končiace na obzore zaliate ostrým svetlom vychádzajúceho slnka. Paráda. V Španielsku vychádza a zachádzalo slnko neskôr ako u nás. Pri odchode z albergu bolo ešte šero. Zato o desiatej večer ešte stále svietilo.








Cesta prešla z beónu do širokej kamienkovej hliny, ktorá sa tiahne celou mesetou až do Leónu. Základnú výbavu pútnika predstavuje bedeker cesty. Popisuje detailne každú etapu, je plný informácii a popisov o camine, albergoch, obchodoch, bankomatoch, lekárňach, reštauráciach. Z neho sme vedeli, že o tri kilometrere bude najbližšia dedina, Tardajos, v ktorej sme vybavili raňajky, ešte z privezených zásob. 








Mierne stúpanie za Tardajosom cez polia som najprv prijímal s nasadením, ale to v postupujúcom teple opadlo a menilo sa na boj o každý meter cesty. Za Hornillos del Camino začínala pravdepodobne najväčšia obiľnica španielska, nekonečné polia stúpaní a klesaní bez jediného tieňa. To čo na nás svietilo zhora nebolo slnko, ale ohrievač, ktorý stíhal vysušovať pot z trička takže ho nemalo vyznam meniť.









Väčšinou sme išli celý ďeň sami. Len v dedinách, cez ktoré sme prechádzali som sem tam zahliadol nejakých pútnikov okupujúcich miestne "obchodokrčmy". Ale tí sa zasa v svižnom tempe okolo nás len mihli a zmyzli na obzore. O cyklistoch nehovoriac. Bolo šťastie keď aspoň pribrzďovali keď prechádzali okolo. 


Po obede, ktorý sme vybavili priamo na ceste ešte stále zo zásob z domu míňame prvý albergue, ukyrtý v lesnej oáze  medzi poliami. Katka ho mala vyhliadnutý už pred cestou, ale v bedekri sa píše, že tam nie je elektrika, voda zo studne a iba šesť postelí. Mne sa zdalo, že je ešte skoro na dnes skončiť. Presadil som si, že pôjdeme do ďalšej dediny, do Hontanasu, čo bolo ešte desať kilometrov. Mali sme za sebou už 20 kilometrov a ja som sa necítil ešte unavený. 











Tých desať kilometrov bolo o Katkinom príbehu, kedy ako malá chodievala s rodičmi na túry do Tatier, ako ju tam bolievali nohy z chodenia a ako ju otec zobral na chrbát, keď nevládala. A zo slzami v očiach to išlo ťažko. Hontanas leží v údolí a z camina ho nie je vidno. Odrazu sa vynorila tesne pred nami zvonica kostola a strmí zráz do dediny. Hurá. Z posledných síl z už pípajúcej rezervy som sa dokotúľal k prvej ubytovni. Okrem toho, že bola už plná, postele mali len na prvom poschodí. V kombinácii s minutou zásobou síl bola pre nás táto informácia takmer fatálna. Z domu oproti akokeby práve na tento moment čakajúca (alebo sa zhmotnilo naše ani nevyslovené prianie o babke čo nás ubytuje?) vyšla pani a španielskou neverbálkou nás odviedla do núdzového obecného albegue, ktorý otvárajú len ak sú obidva albergue v centre dediny plné. Poschodové postele a sociálka. 3 eurá na hlavu. Okamžite zaspávame.





Po dvoch hodinách núdzového spánku (keď sme dobili naše baterky aspoň na jednu paličku) sme vyrazili  do dediny niečo zjesť. Konečne po niekoľkých dňoch na rezňových lepákoch niečo varené a teplé. Ísť bez batožiny bol jeden z najintenzívnejších príjemných zážitkov v ten deň. Prepražený steak s prepraženými hranolkami bez oblohy za sedem euro bol už z tých menej príjemných. Stále je neskutočné teplo. Opraté veci boli za pol hodinu na slnku. 30 kilometrov som nikdy neprešiel za jeden deň. Ani za dva a asi ani za nikdy. Nič sme nehovorili, nebola sila, len sme sa tešili, že sme sem zvládli prísť. A užívali si španielsky vidiek.








Šťastie, to je vlastná posteľ a sprcha. Aj keď len studená. Zaspávame už o ôsmej, s malou prestávkou o deviatej, kedy dorazili ostatní ľudia na izbu a trochu pošuchotali. Aj to som len otvoril jedno oko a hneď ho zasa aj zatvoril.

Ubytovanie v Hontanase bezbariérové na 90%.

kľúčové slová: camino de santiago de compostella, for wheelchair, für Rollstühle, Rollstuhlfahrer, chemin d'accès pour fauteuils roulants, camino para sillas de ruedas, camino pro vozíčkáře, camino voor rolstoelen, camino za invalidska kolica, 車椅子用カミノ, 卡米诺为轮椅, camino pro wheelchairs, Camino kerekesszékkel, camino do wózków inwalidzkich, camino para cadeiras de rodas, Camino для инвалидных колясок, camino za invalidske vozičke, camino för rullstolar, camino per sedie a rotelle, Camino לכיסאות גלגלים

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?